"Nie som dosť normálny na terapiu“ a iné výhovorky, prečo sa bojíme skupiny

Ľudia majú prirodzený strach zo skupinovej terapie. Myšlienka zdieľať svoje problémy pred cudzími často vyvoláva predstavy o súde, hanbe a nepríjemnom odhaľovaní sa. Ak ste sa už niekedy pristihli pri jednej z týchto myšlienok, tento článok je presne pre vás.

"Čo ak ma budú ostatní súdiť?"

Jedna z najčastejších obáv je strach zo súdu. Práve preto je skupinová terapia vytváraná ako bezpečný priestor. Každý úlastník prichádza so svojimi vlastnými pochybnosťami a strachmi, no postupne zistíte, že skupina je miestom podpory, nie kritiky. Terapeut vedie stretnutia tak, aby každý mohol zdieľať len to, čo chce, a aby atmosféra povzbudzovala k vzájomnej empatii.

Jedna z hlavných vlastností skupinovej terapie je schopnosť vytvoriť pocit spolupatričnosti. Možno si myslíte, že ostatní vás nepochopia, no často zažijete opačný efekt. Uvidíte, že iní majú podobné problémy a vaše prežitky sú pre nich dôverne známe.

"Čo ak nebudem mať čo povedať?"

Tento strach je prirodzený, no v skupinovej terapii nie je rozprávanie povinnosťou. Prvé stretnutia sú často o poslúchaní a sledovaní dynamiky. Aj tí, ktorí mlčia, zvyčajne nachádzajú prínosy výmeny názorov a skúšania si nových pohľadov na vlastné problémy.

Postupne si však uvedomíte, že tá najdôležitejšia vec, ktorá zaujíma ostatných, nie je dokonalosť vašej komunikácie, ale autenticita. Zdieľaním toho, čo máte na srdci, vám pomáha nielen skupina, ale aj vy sami.

"Čo ak som príliš iný?"

Častý argument je pocit, že "nikto nemá podobné problémy ako ja." Pravdou je, že hoci máme rozdielne životy, mnohé vnútorné prežívania nás spájajú – pocity osamelosti, frustrácie, zranenia. Skupina je miestom, kde zistíte, že váš príbeh nemusíte niesť sami.

Práve v rozmanitosti skupiny je jej sila. Každý úlastník prináša novú perspektívu, ktorá môže otvoriť obzory ostatným. Keď zdieľate svoje skúšenosti, dávate ostatným možnosť pochopiť, čo prežívate, a súbor ich reakcií vám môže ukázať vašu vlastnú silu.

Skutočný príbeh: Petra

Petra (33) sa do skupinovej terapie prihlásila s obavou, že ju nikto nepochopí. "Cítila som sa medzi ostatnými ako mimozemšťanka," spomína. Počas prvých dvoch stretnutí prevažne mlčala a sledovala. Na treťom stretnutí sa rozhodla zdieľať svoju frustráciu z neústáleho pocitu nedostatočnosti.

K jej prekvapeniu viacerí úlastníci začali prikyvovať a niektorí pridali podobné príbehy. "Bolo to prvýkrát, čo som mala pocit, že nie som sama a nie je so mnou nič zle," hovorí Petra. Po niekoľkých mesiacoch v skupine začala pociťovať väčšiu sebadôveru a schopnosť lepšie zvládať konflikty vo vzťahoch. "Teraz viem, že je v poriadku požiadať o pomoc a že otvorenosť nie je slabosť."

Prečo je skupinová terapia iná

Na rozdiel od individuálnej terapie ponúka skupina niečo, čo sa nedá zažiť nikde inde – reálnu interakciu s inými. V skupine môžete pozorovať svoje správanie v sociálnom kontexte a okamžite vidieť reakcie ostatných.

Okrem toho, v skupinovej terapii sa učíte nielen z vlastných skúšeností, ale aj z príbehov ostatných. Zistíte, že aj tí najviac sebavedomí úlastníci majú svoje zranenia a strachy. Tým sa odbúrava ilúzia dokonalosti, ktorá často vedie k pocitu izolácie.

Čo získať, čo stratiť?

Skupinová terapia nie je len o zdieľaní problémov, ale aj o budovaní zručností, ako sú asertivita, zvládanie konfliktov a empatická komunikácia. Možno stratíte niektoré staré vzorce správania, ktoré vás brzdili, no získate lepší pohľad na seba a svoje vzťahy.

Výzva na záver

Ak sa pohrávate s myšlienkou skupinovej terapie, ale stále váhate, urobte prvý krok. Skontaktujte sa, spýtajte sa na detaily, prihláste sa na prvé stretnutie. Možno zistíte, že to, čoho sa bojíte najviac, je práve to, čo vám najviac pomôže.